Takmer po roku..
..pribúda nový výblev.
Vo vianočnom období som začala triediť fotky z posledných troch rokov. Aj staršie, ale tých bolo máličko, nedochovali sa alebo som ich v návale zlosti či ľútosti vymazala. No, tak teraz už sa nedochovali žiadne. Keď som v tom začínala mať systém a zostávalo pretriediť pár posledných priečinkov (samozrejme že tých najväčších), padol disk. Z bedny od počítača. Na zem. A nejde načítať. Uvidíme či sa dajú dáta nejak zachrániť, ale myslím si že buď nie, alebo len veľmi ťažko. Hlavne že deň predtým som si založila účet na "rajčeti" s tým že postupne ich tam budem hádzať. Je ich tam 6, aj to len náhodných keď som skúšala nahrávanie viacerých súborov naraz. Tie rodinné a rozmazané. Lepšie by som aj naďalej hádzala na deviantart.
Keď tak nad tým rozmýšľam.. svadobné fotky tiež zmizli. Slovo rozvod sa skloňuje čoraz častejšie a už aj v menej vyhrotených situáciách ako keď sa stratia nejaké peniaze a jeden z manželov príde nečakane neskoro a v nečakane netriezvom stave. Už ho asi beriem s rezervou a úsmevom, lepšie ako stále riešiť či to bolo myslené naozaj, či povedané v afekte a čakať do druhého dňa na ospravedlnenie alebo vysvetlenie. Video kameraman ani po 2 rokoch nedodal, asi ani nedodá a fotky boli síce presvetlené lebo sa mu, teraz už bývalá, priateľka hrala s nastaveniami, ale aspoň boli. Už nie je nič, keby som nemala prstienok a "papier", ani neviem že som vydatá. A teda muža vedľa seba. Občas. Raz za čas aj duchom prítomného.
V pauze som nepísala. Stále sa vyhováram na nedostatok času, nemožnosť sa sústrediť a byť sama viac ako 2 hodiny vkuse. Je to síce pravda, no keď sa pozriem na to, koľko času strávim nalepená na internete preklikávaním stránok, hľadaním najlacnejších možností, z ktorých väčšinu ani nevyužijem, pozeraním čo je nového a stále dokola načítavaním anti-sociálneho média menom facebook, pomyslím si že by sa s tým dalo niečo robiť. Tak som sa rozhodla nebyť zavesená na internete, chvíľami vypínať wifi (tú čo sme mali v dosahu nonstop zadarmo už zaheslovali, asi veľký odber dát, tak už sa to dá :D) a konečne niečo tvoriť. Našla som súťaž s hororovou poviedkou. Už mám 5 A5 strán malým písmom. A momentálne píšem toto čosi. Ale myšlienkami stále prebehujem a preto to nemusí dávať zmysel. Neviem sa sústrediť, nie že nemožem. A díte v bruchu kope, asi chce ísť spať, zajtra je zase ráno a nový deň, snáď nezaspím prednášku o 10 v meste. Porodnice.. aj tak by som sa im najradšej vyhla.