Píp, píp, píp...

Tento deň pred rokom som chcela rodiť. Ale ani bylinky nepomožu keď dieťa nechce. A na hlavu sa kvôli tomu stavať je blbosť, pred pár rokmi som si tak skoro zlomila krk. Telocvik mi nikdy nejak extra nešiel. Niežeby mi to vadilo. Teraz. Vtedy docela áno. Deti..

Neviem čo z dnešného príspevku vypadne, len sa potrebujem vypísať a na papieri to nie je ono. Ani vo worde. Zverejňovať príspevky podobného rázu na nete som prestala zároveň so založením tohoto webu a upravením bandzone profilu, ale dnes môžem urobiť výnimku. Ani Tool neznie dostatočne pesimisticky. Do príspevkov pod článok by ste mohli hádzať pesimistické pesničky. Nie spomienkové, smutné. Pesimistické. Svet bez nádeje na východ Slnka.

Posledné dni mi na optimizme tiež moc nepridávajú. Áno, raz za čas si von zájdem, hlavne posledný mesiac, nových ľudí spoznám i veci sa podozvedám. Ale už mám toho dosť. Života 24/7 v pohotovosti. Nemožnosti nadýchnuť sa. Otec je rovnako rodič ako matka, aj keď nie je zrovna rodinný typ. Včera som sa myslím že prvýkrát vydala na prechádzku bez dieťaťa. Sama. Len tak, z ničoho nič. O 11 v noci, po hádke. A vrátila sa 10 minút po odchode. Zima a iného strach o moje bytie mi viac nedovolil. Povedala som že pojdem za svetla. Už predvčerom. Nebola som. Človek má právo buchnúť. Váľať sa po zemi, kričať a kopať do vecí. Zvlášť keď také chovanie v blízkom okolí vidí často. Oveľa častejšie ako by si bol prial. A to ani nemusí mať pár pív a panákov v sebe. Neviem čoho ešte. Úplne stačí za dva glgy tvrdého. A kašeľ. Nádych a výdych. Ešte raz. Až kým pľúca neštípu. Nechápem ako to niekto môže robiť dva roky v kuse a ešte byť schopný života. Alebo od trinástich. Dobrovoľne. Z tlaku okolia? Absolútne..

Ale príspevok má byť o mne. Nechcem zase skĺznuť ku kritike okolia, toho mám preplnený denníček. Písaný hlavne po polnoci. Emóciami preplnený. Ako má človek tvoriť keď nedá sa mu ísť samotnému ani na záchod? Sústrediť sa na niečo dve hodiny vkuse je nadľudský výkon. Aj toto som dva razy prerušila. To nepíšem ani hodinu. Zase by som si odskočila. Ale čokoláda došla, takže.. počkať, dnes som jednu dostala. Výborná. Kávová, no je to čokoláda. Aj keby bola s pórkom, hlavne že je.

Tak k tomuto je to dobré. Iba. Asi. A nejaká oslava? Čoho? Akurát tak toho že sme prežili..