Čas radosti, veselosti, dudlaj, dudlaj, dudlaj dá....

08.12.2015 21:11

Naozaj? Naozaj sú tie sviatky konzumu a materiálnych hodnôt časom radosti a veselosti? Radosti z nákupov vo zľavách, ktoré sú menej výhodné ako v plnej cene, z kupovania darčekov, aj takých, ktoré po čase zapadajú prachom a nikdy u obdarovaného nenájdu svoje uplatnenie? Vymýšľanie čo najlepších a najoriginálnejších vecí, ktoré sa dajú zabaliť do kúsku baliaceho papiera a predháňanie sa v ich materiálnej hodnote? Veselého predierania sa davom, pokrikovania na známych, ktorí sa pomaly ale iste strácajú v množstve hláv, rúk, nôh a nákupných košíkov, počúvania priblblých poznámok okolostojacich ktorým vadí všetko na všetkých a práve na vás. Vadí im práve váš krik, váš štýl obliekania ktorý je (podľa odborníkov!) sto rokov za opicami, práve váš mladistvý výzor, dieťa v šatke na bruchu - ako ozdoba - a vadí im to tak veľmi, že sa nezdržia komentára..

Kedysi som mala Vianoce rada. Ako dieťa, myslím. Bývala som doma, hrala sa s bratmi, tešila sa na jedlo ktoré nemohlo sa podávať pred šiestou hodinou večernou a hlavne na darčeky. Keď som zistila že ich nenosí Ježiško - ani neviem kedy a ako - nejaké som vyrobila aj ja, neskôr nakúpila. A tu to asi začalo. Tá nechuť k Vianociam. Vidieť všetky tie neodolateľné ponuky, usmievavých Santov, Ježiškov, snehuliakov a veselé zvieratká. Vysvietené ulice, ktoré zhasnú len na "svätú noc", možno ani to nie. Blikajúce ozdoby znázorňujúce stromčeky, zvončeky, želajúce "Šťastné a veselé", či iba farebné bodky rozhádzané po každom voľnom strome v okolí pôsobiace prinajmenšom mätúco, za volantom pútajúce pozornosť, nebezpečné pre epileptikov. Preplnené ulice v ktorých sa človek cíti tak sám. Vidieť všetkých tých ľudí ktorí si užívajú decembrového bláznenia a s falošnýmim úsmevmi prajú každému naokolo šťastné prežitie sviatkov. Pokým teda nekričia, obliekajú sa podľa módnych trendov, vyzerajú primerane svojmu veku a ničím nevyčnievajú z rady.

Ale zaklincovala to stredná. Celý rok so mnou prehovoriil 2-3 baby, no naraz mali všetci potrebu potriasť mi rukou a a popriať "príjemné prežitie Vianočných sviatkov". Po novom roku zase nezdravili, prehliadali, ohovárali a vymýšľali si úžasné historky o bláznovi, ktorý sa akousi zhodou náhod a podivných okolností ocitol na najlepšom gymnáziu v trnavskom kraji. Nemám rada takých ľudí. Nemám rada pretvárku, prehnanú milosť a falošný, čo najširší úsmev. Keby sa nezaujímali po celý rok, spravili by lepšie.

Znenávidela som Vianoce, ale stále majú svoje čaro. Malý stromček v kvetináči, pár ozdôb a večera pri sviečkach. V malom kruhu ľudí čo sa majú radi takí, akí sú. Bez pretvárky. Bez tajností. Bez blbých rečí, ale hlavne s láskou.

PS: Budem rada keď mi do diskusie prispejete tým, ako vianočný čas vnímate vy.